Rose, Author Modrý Animág

Ak chceš andulky rozmnožovať, nebude ťa to stáť veľa síl. Na 99,9% ti každý pár, čo dáš dohromady zahniezdi. Ak ich chceš povzbudiť, stačí im obohatiť stravu o vajíčka a púpavové lístky.
Andulky sú zvedavé nakúkajú do každej búdky, dokonca i do tých, čo nie sú určené pre ich veľkosť. Samica je každým dňom dlhšie v búdke. To znamená, že začína hniezdiť.

Andulky sa pária 8 dní, potom samica začína znášať vajíčka. Nie je pri tom vylúčené, že keď výde von vyšpiniť sa, nebude sa so samcom ďalej páriť. Počas doby, čo sedí v búdke ju samec navštevuje a nosí jej jedlo. Samica každý, až každý druhý deň znesie jedno vajíčko. Dokopy ich je 3 až 8…
Andulky sa začnú liahnuť po 18 dňoch postupne, tak ako ich andulka znášala. V to obdobie neodporúčam nazerať do búdok, lebo samica sa môže splašiť, ublížiť krehkému a drobnému mláďaťu, alebo prasknúť vajíčko, ktoré potom uhynie. Po 7 až 8 dňoch sa mláďatám otvárajú oči. Po dvoch týždňoch sa im začína vyfarbovať perie. Postupne začínajú byť zvedavé vykukávajú z búdky a keď majú zhruba mesiac, vychádzajú z búdky. V klietke sa o nich týžden, niekedy aj dva stará samec. Potom sa stávajú samostatnými. 🙂

Ak sa budeš mladým andulkám venovať, škrabkať im prstom hlavičky, kŕmiť ich z ruky strapcami prosa a brať ich do ruky (samozrejme, že nie násilím), dokážeš si z nich spraviť kamarátov ako vidíš na obrázku. Tie andulky sú z môjho chovu. Ich skrotenie závisí najmä od povahy. Niektoré andulky štípu prsty, iné od teba môžu utekať, no iné sú zasa priateľské. Z môjho pozorovania sú priateľskejší samci, no i samice dokážu byť kamaráti s ľuďmi, len nezabudni, že trpia „úchylkou“ ďobať do všetkého. Nemusí to byť príjemné, no isté je, že s andulkami sa dá užiť veľa srandy. (Havne keď ti zabobkujú celý byt 😉 😛 )

Určovanie pohlavia u anduliek nie je vôbec ťažké. Ukážem ti ho hlavne na obrázkoch.

Začneme najskôr samčekmi. Okrem toho, že na rozdiel od samíc spievajú, ich rozlíšime hlavne podľa ozobia. Dospelé samce majú sýtomodré ozobie, mladé samce ho majú fialové. (mladé andulky (pohlavne nedospelé) nemajú svetlú dúhovku oka)

Vľavo mladý samec a vpravo dospelý
A teraz k samiciam. Nikdy nespievajú, zväčša škrečia. Dospelé samice majú hnedé ozobie, mladé ho majú bledomodré, okolo nozdier biele. Ak si kupujete andulku v chovprodukte, dajte si na to pozor, lebo ich belasý nos môže popliesť a ty si kúpiš dve samice (blee)

Vľavo mladá samica, vpravo dospelá.

A teraz si pozrite obrázky, kde sú samec a samica spolu. 🙂

Vľavo je mladý samec, vpravo samica. Vidíš jej belasé ozobie?

Vľavo dospelá samica, vpravo samec – sýtomodrý nos.

Vybavenie

Čo všetko pre andulku potrebuješ?

Skôr ako si kúpiš andulku, zariaď jej klietku. Nemala by byť menšia ako 50x70x40cm.
Bydielka ti odporúčam vyrobiť z konárov blízko stajaceho listnáča, lebo umelohmotné bydielka nie sú pre andulku prirodzené a môžu jej deformovať pazúriky. Bydielka by mali byť minimálne dve. Pozor, aby si jej klietku bydielkami neprepchal. Musí mať nejaký priestor na to, aby sa mohla preletieť.

Jednu mysku na krmivo, druhú na vodu. Vzhľadom na to, že andulky milujú kúpanie, ju môžeš kúpiť väčšiu, alebo kúp ešte aj vaničku.
Ak chceš andulky aj rozmnožovať, musíš si zaobstarať búdku. Na mnohých stránkach píšu, že samica andulky je vyberavá, a že každá potrebuje minimálne dve búdky. Z vlastných skúseností viem, že ak máš jeden párik v klietke, postačí ti jedna búdka o rozmeroch 20x20x20cm a otvor s priemerom 4 až 5cm. Jej vnútro može vystlať molitánom s hniezdiacou jamkou, no občas sa prosto samica naštve a molitán z búdky po kúskoch vychádže. 3:)

A samozrejme krmivo. V chovprodukte ti ponúknu už namiešanú zmes z prosa a iných semien. Ak by neobsahovala slnečnicové semienka, kľudne ich dokúp, andulky ich majú celkom radi. nezabudni na sépiovú kosť, kde si andulky doplnia vápnik pre kosti a vajíčka. Veľmi radi majú púpavové listy (len ich prosím neodtrhni pri ceste, alebo na parkovisku) a taktiež nepohrdnú kúskom jablka. Pred hniezdením im môžeš do krmiva zamiešať i vajíčko na tvrdo. :3

! Zrkadielko určite NEkupuj, je to pre andulku mätúce. Snaží sa ho kŕmiť, spievať mu a podľa múdrych knižiek im to môže spôsobiť aj zdravotné ťažkosti. !

Kúpa andulky

Je lepšie kúpiť andulku v chovprodukte alebo u chovateľa?

Určite u chovateľa! Prečo si to myslím?
Stačí sa pozrieť do hociktorého chovproduktu a dozaista tam nájdete v akvárkach jednu mŕtvu rybyčku. Je jedno, že je to rybička, i keď chceš papagája. Značí to, že nemajú dobré podmienky pre zvieratá, ktoré prechodne držia v malých klietkach. Andulky majú uložené zväčša v jednej klietke, kde majú pár bydiel a na tú klietku je ich prosto primnoho. Na zemi majú špinu z trusu a vylúpaného prosa. Určite to nie je pre ne prospešné. Neraz som už v chovproduktoch videla choré andulky. Mali roztoče, s ktorými predavačka nič neurobila, pričom sa liečia celkom ľahko.

Dobrý chovateľ pozná svoje andulky, drží ich vo voliére, alebo v klietkach, kde sa netlačia a majú relatívne čisto. Má omnoho väčší výber, čo sa týka farieb a URČITE vie rozoznať samca od samice. 😀 Ako druhé plusko pre chovateľov je to, že ťa nezderie o 10€, ale predá ti andulku rozumnejšie. Myslím, že cena andulky u chovateľov sa pohybuje od 3 do 5€.

Voľba je každopádne na tebe. Ak si zvolíš chovprodukt, vyberaj dobre, nech si kúpiš zdravého vtáčika. Ak si zvolíš kúpu u chovateľa asi sa trochu nacestuješ, lebo chovateľov nemáš všade po meste. 🙂

Andulka

Jedna či viac anduliek?

Určite si kúp minimálne dve andulky. Je to kŕdľový a veľmi spoločenský vták. Sám by trpel, vyžadoval by si omnoho viac tvojej pozornosti. Daj si však pozor na to, aby si si nekúpil dve samice, lebo ti môže v klietke vzniknúť menší ring, kde nelietajú len pierka, ale i kvapky andulčej krvi. Odporúčam ti kúpiť si buď párik, alebo dvoch samcov. ak si kupuješ viac ako dve andulky, nech ti v kŕdli vždy prevažuje zastúpenie samcov. Samce sa nebijú, znášajú sa. Samice sú riadne hardcoráčky. 😀

Ako približne by mala zdravá andulka vyzerať?

Zdravá andulka sa v klietke správa čulo. Nestojí bez nálady na jednom mieste, krídla si drží pri tele, nie spustené. Jej pierka sú upravené, okolo zadočka nemá ponalepovaný trus. Okolie nosa je čisté, nemá tam žiadne špongiovito vyzerajúce útvary, taktiež ani na nožičkách. na tých má dva prsty smerujúce vpred, dva vzad. Pazúriky by nemali byť príliš dlhé. Oči by mala mať jasné, bez výtoku. Pokiaľ je nažratá hrvoľ (hruď) má trochu výraznejší, no pozor na to, aby nemala nejaký nádor, či cystu. Keď som začínala s chovom, často sa mi stalo, že som si v chovprodukte kúpila andulku ktorá na pohľad vyzerala relatívne zdravo, no keď som ju doma vypúšťala, bola hrozne ľahká a zoslabnutá. Najskôr to bol jedinec, ktorého iné andulky nepúšťali ku krmivu. Ak tim predávajúci dovolí chytiť sa andulky, nevyber si takúto. Ak to zistíš až doma, riadne sa jej povenuj a skontroluj ju, či sa dobre nažerie a napije. Takáto andulka môže umrieť. Samozrejme, ak vidíš, že andulka má nejaké zranenie – nekupovať!

Andulky sú milé malé papagáje, ktoré pochádzajú z Austrálie. Sú nenáročné na chov a určite dokážu oživiť hociktorú domácnosť. Ich pierka hrajú pestrími farbami. Ak sa však pre ne rozhodneš, vedz, že nebudú na mieste vysedávať a hľadieť na izbu. Je to predsa vták a k vtákom patrí istý hlasový prejav. Zväčša škrekľavý, no samci dokážu aj pekne spievať. Ak ti to nevadí, priprav si ešte peniaze na vhodnú klietku, krmivo a čítaj ďalej. Dovolím si do blogu napísať pár mojich rád. Ja sama chovám vyše dvadsať anduliek a iných vtákov už pár rokov. Hádam ti niečo z toho, čo napíšem pomôže 🙂 😉

Ak budeš mať ešte nejaké otázky ohľadom anduliek, ktoré nebudú zodpovedané v ďalších príspevkoch, kľudne sa v komentároch pýtaj. Ak budem vedieť na ne odpovedať, rada to urobím. 🙂

Bol krásny jarný deň. V mestskom parku štebotali vtáky. Koruny stromov zahaľovali svieže kvety. Uprostred veľkého parku stál dub. Bol tam už od nepamäti. Jeho kmeň bol hrubý, jeho konáre sa ťahali k nebesiam. Sídlila v ňom duša, ktorá sa deň, čo deň pozerala na okolo idúcich ľudí a potajme ich obdivovala. Usmievala sa, keď okolo prešla rodinka s rozdžavotanými deťmi, a keď si na lavičku pod dubom sadli dvaja zaľúbenci, strom sa zazelenal. Duša sa veľmi túžila dotknúť ľudskej pokožky, nadýchnuť sa, preriecť s týmito vznešenými bytosťami slovo.
V jednu noc, keď osamelá plakala vo svetle bieleho mesiaca, zbadala ju hviezdička. Bola maličká, jej svetlo bolo mihotavé. Prišlo jej smutnej duše ľúto. Hviezdička sa rozžiarila a darovala jej silu. Duša pomaly vykĺzla z tela stromu a premenila sa na prekrásnu dievčinu. Husté orieškové kučery padali k jej útlemu pásu. Pokožku mala jemnejšiu než hodváb, bielu ako sneh. Dievčinine líca mali farbu červených ruží. Pod úzkym obočím, medzi hustými riasami svietili jasné oči. Mali farbu svetlých olív. Za pravým uškom mala zastoknutú bielu ružu. Zahaľovali ju šaty z kvetín, ktoré rástli v parku. Vytvorili pre ňu farebné plátno. Voňalo krajšie než rozkvitnutá lúka. Jej nohy boli bosé. Pod jej krokmi nestonali steblá, bola veľmi ľahučká.
Čítať viac →

Tento článok píšem preto, lebo sa už ďalej nevládzem len-tak pozerať na mojich známych, či dokonca kamarátov, ktorí sa zo dňa na deň stávajú závislými na veciach, ktorým by mali vládnuť oni samí. Človek je slobodná bytosť. Bohužiaľ sa necháva ovládnuť rôznymi látkami a strojmi. Napokon zabudne na to, ako chutil svet, ešte keď bol slobodný. Neprítomné úsmevy feťákov ležiacich kúsok za mestom, „zaneprázdnenosť“ tých, čo sa nevedia postaviť od tabletu či počítača, vidím to čoraz častejšie. Aké ťažké je chytiť do ruky farby a niečo vytvoriť pre vlastnú radosť? Alebo zavolať kamaráta a ísť sa s ním rozprávať na nejaké pekné miesto? Dávaj si pozor a stráž každý krok v tvojom živote, lebo ak sa nebudeš pozerať pod svoje nohy, môžeš padnúť, a to tvrdo…

V izbe sedí mládenec, čo jeho mladé srdce vášňou horí,
Kladie si otázky, rozmýšľa o tom ako ho život korí.

Úspechy, priatelia a rodina stoja na tej svetlej strane,
Zlé zážitky na druhej, štípu ho ako soľ v rane.

Niečo mu chýba. Čo, to vie iba on sám,
Nechce sa mu ísť tou cestou námahy, je predsa mladý, treba sa kochať svetským krásam.

Rytmická hudba, prítulné kamarátky už nedokážu naplniť nenásytné srdce mladé,
Niečo viac hľadá v opustenej uličke, v tom temnom sade.

S papierikom na jazyku sa ozábava päťzačína, prišla farieb explózia,
Všade prchavý smiech, mládenec nových priateľov dostal, zdá sa, že je to lepšie než akákoľvek fantázia.

Nové ovocie sladšie než cukor je. Chlapec kričí: “ Som silný, sám sebe vládnem!“
Tieň sadu naňho však len ďalšiu okovu hodí a chlapec len volá, volá: “ Nikdy nepadnem!“

Na nešťastie už padol a to rovno do lepkavého blata,
Ľudia sa mu vyhýbajú, on sám nezná už ani svojho brata.

Myslí si, že je šťastný, nevidí vôkol seba izbu prázdnu,
Motýle, kvety a vymyslené úsmevy zakryli bezodnú brázdu.

Ak mu silnú ruku nepodáš, bude padať hlbšie a to večne, večne…
Nechápajúc, kde je tvoje šťastie bez listu, ihly či „papierne“…

Pomôž mu!!

Kira sa pozrela na veľkú skalu pred ňou. Poslednýkrát stála v lese sveta ľudí. Bola plná očakávaní. Na skale sa objavilo drobné mihotavé svetielko. Pomaly sa začínalo naťahovať a rozpínať, až vytvorilo plochý útvar podobný vysokému zrkadlu, ktoré sa vznášalo nad zemou niekoľko centimetrov. Kira k nemu pristúpila a dotkla sa ho ukazovákom. Zavlnilo sa sťa vodná hladina a ukázalo jej vysoké vrchy Bariér, kde pred vekmi Kiru uväznili.

„Je čas ísť.“ ozval sa tichý, no mohutný hlas Bieleho ducha, ktorý sa zjavil vedľa Kiry.

Zjavil sa pomaly a hoci ho nečakala tak skoro, nezľakla sa ho. Bol väčší ako medveď, podobal sa na draka s levím zadkom, orlími krídlami a býčími rohami. Chvíľu žiaril jasnejšie než slnko, no o chvíľu žiara pohasla a jeho telo nabralo bielu farbu.

„Zvláštne.“ Vzdychla Kira: „ Najskôr som nenávidela tento svet, ktorý je tak odlišný od toho môjho, no teraz mi bude chýbať.“ povedala smutne.

Duch na ňu jemne dýchol. Jeho dych bol voňavý a príjemne teplý. Kira sa usmiala. Láska, ktorá z tejto bytosti vyžarovala bola nesmierne obrovská.

„Môžem mať jedno prianie?“ pozrela naňho.

Čítať viac →

V jedno slnečné ráno pozrela som sa po kraji,
Všetko skákalo, bláznilo sa ako besné,
Blázinec večný stále mlel o nejakom raji,
Spolu s ním niekoľko bytostí behali ako zvery lesné.

Čo je toto za svet?!
Odkedy ryba behá po suchu,
Koreňmi k slnku ťahá sa kvet
A zrenica rastie v ľudskom uchu?!

Ako víchor, tornádo, prehnal sa potkan okolo,
z zuboch držal majestátnosť, samého orla.
Na strome zočila som vajce, tam veselo spievalo!
Pod ním zúrivý kabát, hnal sa k stene, kde sedela na vešiaku vystrašená moľa.

Čo je toto za svet?!
Odkedy ryba behá po suchu,
Koreňmi k slnku ťahá sa kvet
A zrenica rastie v ľudskom uchu?!

Pozriem dolu, i moje ruky sťa plutvy delfína sú,
Chcem zaspať, navrátiť čas ľudí,
No nedarí sa, nedarí, už mi dlhý chvost nesú.
Ľudia, pozor! Tento divný kraj podozrivo smrdí!

Čo je toto za svet?!
Odkedy ryba behá po suchu,
Koreňmi k slnku ťahá sa kvet
A zrenica rastie v ľudskom uchu?!

Spomienka

Si sám doma, za oknom je krásny slnečný deň. Záhrada hrá pestrými farbami. Pri tom pohľade sa ti mimovoľne na tvári zjaví úsmev. Keď ťa už omrzí hľadenie von, pomaly prejdeš cez dlhú chodbu až do miestnosti, ktorá kedysi bola tvojim hradom bezpečia. Je v nej mäkký koberec. Bol tam odjakživa, je súčasťou tej izby. Stále je mäkký, priťahuje ťa, až si naňho sadneš. Vychádza z neho vôňa minulosti. Pomaly stúpa ako vodná para, točí sa a vytvára pred tebou obraz.

Si na ňom ty sám, len omnoho mladší. Sedíš na tom istom mieste ako dnes, v ruke zvieraš umelohmotné zvieratko. Divoko s ním mávaš okolo légie stojacich hračiek. Vedľa teba je tvoj kamoš, ktorý s nadšením počúva slová, ktoré sa ti sypú z úst. Vysvetľuješ mu ako tvoj blontosaulus so supel silou dokáže pelfektne skákať. V dverách sa objaví tvoja mama, skontroluje vás, či ste v poriadku a odíde. S kamarátom ste sa nenechali rušiť, pokračujete v záživnej hre.

Dnes už vieš, že tvoj „blontosaulus“ by skákať nedokázal. No záleží na tom? Bola to predsa úžasná hra. Na chvíľu znovu pocítiš ten pocit, ktorý si cítil vtedy a načiahneš sa za obrazom, no ten nenávratne zmizne ako fatamorgána. Bola to len spomienka. Spomienka na bezstarostný čas, keď tvojmu svetu vládla čistá úprimnosť. Bola taká jednoduchá, no zároveň zložitá. Jednoduchá v tom, že si vyjadril to, čo cítiš bez hanby a zložitá v tom, že keby sa o to pokúsil hociktorý dospelý, nedokázal by to. Ak by si to chcel znovu skúsiť, zničilo by ťa to. Sám svet by ťa nazval prostorekým a jednoduchým bláznom. V zápätí by ťa zavrhol, vyhodil zo svojho lacného predstavenia.

Ach, čisté srdcia, kde ste sa podeli? Už dávno ste vyšli z módy, považujú vás len za detinskosť…

Žijeme vo svete plnom našich výtvorov. Všade naokolo vládne pokoj a my sme si zvykli na každodenný stereotyp. Dospelí pracujú a zarábajú peniaze, deti zas chodia do školy alebo sa zabávajú.

Žijem uprostred ruských hôr. Môj domov sa nachádza na juhovýchod od prameňa rieky Leny, no severnejšie ako mestečko Čagda. Okolo môjho domu sa nachádza ešte ďalších deväť dreveníc. Je to chudobná samota. Všade navôkol sú lesy divoké, neskrotné, plné zvierat a majestátnych stromov. Ľudia sa tu živia hlavne rúbaním dreva. Čítať viac →

Ťuk, ťuk a z vajíčka som von…

Je to chlapec či dievča?

Čo môj drobec potrebuje?

Vybavenie

Kúpa andulky

Andulka

Chcem andulku, či nechcem?

Dridina hviezdička

Balada o mladom živote

Nová Zem

Zvláštny svet

…

Alisija – nový začiatok