Čo je zač malé Mačiatko?

Na začiatku sa ma niekto opýtal, či napíšem k Príbehu o mačiatku aj nejaký krátky článok, kde ho predstavím. Či týmto spôsobom vypichnem pre niekoho možno skryté detaily a metafory. Moja odpoveď bola blesková – Určite nie! Načo by aj? Trochu ma to rozhorčilo, pretože som mala predstavu, ako si každý, kto má oň záujem, nájde trochu času, upokojí sa a otvorí si myseľ pre čítanie z obrázkov. A myslím, že sa tak aj stalo, aj keď to určite  nespravili všetci, (čo vôbec nie je zlé, mne sa tiež častokrát nechce čítať). Môj názor na článok sa však postupom času zmenil. Postretávala som mnoho známych a priateľov, s ktorými sme sa o príbehu rozprávali. Ja som im hovorila o svojich inšpiráciách, oni sa mi z veľkej časti otvorili a ja som žasla, čo ten malý krátky príbeh dal do života im. A na základe týchto rozhovorov som prehodnotila svoje prvotné rozhodnutie a napísala tento krátky článoček (jedna strana).

Možno ste príbeh o mačiatku už videli a čítate tento článok len zo zvedavosti na môj pohľad. A možno ste ho nevideli a len chcete vedieť o čom tu už mesiac dookola spamujem nejaké tie „creepy“ obrázky krvavej mačky a či som fakt trafená… Čítať viac

Na ceste

p1010838bPomaly som kráčala hore schodmi, na chrbte mi visel ruksak, plecia mi k zemi ťahali hádam aj stokilové tašky, ktorých remene sa mi zarývali do tkaniva ako dva tupé nože. Keď som vyšla na platformu nástupištia vzdychla som si. Vlak mal osem vozňov. Pri každých dverách už stáli hlúčiky nedočkavých ľudí. Neponáhľala som sa, miestenku som zvierala pevne v ruke. S otráveným výrazom som nastúpila do vozňa číslo 6. Samozrejme na zlej strane. Kde tu bolo ešte voľné miesto zahádzané taškami. Miestenka ma viedla na opačnú stranu. Už z diaľky som videla ako je moja štvorka snáď celá prázdna. No keď som pristúpila bližšie, zbadala som, že pri okne sedí nejaký pán. V duchu som si pochvaľovala – aspoň sa nebudem tlačiť vedľa ďalších ľudí. Možno by som si pochvaľovala moju situáciu o pár sekúnd viac, keby ma neovalil nechutný zápach. Venovala som chlapíkovi druhý pohľad. Vyzeral dosť špinavo… Ehm, nevadí… Povedala som si v duchu a vyložila som si tašky na poličku. K sebe som si zobrala len kabelku – plánovala som sa totiž učiť, no nevedela som, že moje plány budú zmarené. Čítať viac

Skulem

skulemččbZ mnoha stvorení na svete by nás najviac mali zaujímať tie, čo sú nám najbližšie. Mali by sme ich dobre poznať už len z toho dôvodu, že môžu ovplyvniť naše životy k dobrému, no bohužiaľ častejšie k tomu zlému. Keď sa tak stane, musíme byť pripravení zareagovať rýchlo a tak, aby sme zachránili svoj, či príbuzného život. Jedným z takýchto nám blízkych stvorení je aj skulem. Je to monštrum, ktoré je rozmohnuté všade tam, kde sa dostala ľudská rasa. Organizácia Pre Ochranu Monštier sa snaží šíriť osvetu, aby sa vyhla nepríjemnostiam a ochránila ľudí, aj samotné monštrá.

Na začiatok je potrebné spomenúť presné miesta, kde sa skulem vyskytuje. Áno – sú to ľudské príbytky. V minulosti bolo toto monštrum známe pod ľudovým pomenovaním „bubák“. Určite ste už stretli ľudí, ktorí sa svojim ratolestiam vyhrážali bubákom, ak nebudú poslúchať. Možno to zabralo, možno nie, ale týmto činom rodičia ohrozili celú domácnosť. Skulem má pomerne vysokú inteligenciu a keďže už generácie žije s ľuďmi, slovo „bubák“ ho priťahuje. Ak sa teda v nejakej domácnosti často spomína jeho ľudový názov, naozaj do nej príde a nezáleží to od poslušnosti detí. Čítať viac

Rohin, Jelenček

RohinNajhoršími bytosťami sú ľudia. Kam sa pozrieš, cez všetko pekné a milé, do oka ti ako žeravá trieska padne krivda, závisť a zloba, ktorá tieto bytosti neustále sprevádza. Žijú vo svete. Svet je temné miesto… Pokiaľ ho nepoznáš, miluješ ho. No keď zistíš, čo je zač, už nebude pre teba slnečného dňa.

☼☼☼☼☼

„Pohni sa, Rohin!“ ziapal nahnevaný muž po sotva štrnásťročnom chlapcovi.
Gorak bol známy pre svoj nedostatok trpezlivosti, pre svoju zúrivosť, krvilačnosť a nielen tým. Bol to vodca lúpežníckych kmeňov, ktoré tvorili muži, rovnako tak aj ženy. Mnoho rokov žili ako kočovný národ. Kam sa pohli šírili so sebou smrť a skazu. Rabovali, kradli a brali druhým to, čo nadobudli tvrdou prácou. Volali ich aj národom čiernych koní, divokým a tvrdým. Gorak bol priamym stelesnením nátury tohto kmeňa. Nevypočítateľný, temperamentný a neskrotný. Málokto by sa mu odvážil postaviť do cesty. Bol to chlap ako hora. Post vodcu získal v pomerne mladom veku o čo sa z veľkej miery postarala jeho bystrosť. No nebola to bystrosť, čo spojila jeho cesty s tými Rohinovými… Bola to práve jeho rozmarnosť. Rohin sa narodil v skromnom stane v jednej z pastierskych osád. Od toho okamihu neprešli ani štyri roky, keď na nich zaútočili Gorakovi ľudia. Privalili sa ako ničivá ohnivá vlna. Zranená Rohinova matka ho vyniesla zo stanu. So strachom utekala od horiacich príbytkov a od masakru, ktorý sa tam odohrával. Neubehla však ani pár metrov. Gorak sediaci na koni natiahol tetivu a jediný šíp ju poslal do sveta mŕtvych. Ani sa len nepohol, len mlčky sledoval ničivú silu jeho mužov. V tom začul plač. Šiel od tela zastrelenej ženy. Gorak zoskočil z koňa a podišiel k nej. Keď ju prevrátil, zistil, že si k hrudi pritláčala chlapca. Gorak sa naňho prekvapene pozeral. Po chvíli ho zdvihol od mŕtveho tela. Chlapec sa utíšil a pozrel na Goraka, ten sa udivil ešte viac. Chlapec mu pripomínal jeho samého… Havranie vlasy, črty tváre mu boli podobné… Jediné, čo mu bolo, cudzie boli chlapcove listovo-zelené oči plné sĺz. Gorak ho jemne pohladil po tvári a zotrel horké slzy strachu, ktoré koniec koncov privolal on sám.
„Neboj, už je dobre.“ postavil sa a vysadol s ním na koňa. Čítať viac

Roztrieskané srdce

broken-heart-wallpaper-backgroundsFebruár je zvláštny mesiac… Jeho dni sú obvykle jasné… Vo vzduchu sa nesie čosi príjemné a napriek mrazivému ovzdušiu človeka pri srdci čosi hreje.

Celý tento príbeh sa začal v jeden pekný deň, no nie ráno… Bolo neskoré poobedie, netušila som, že sa stane niečo takéto, ale poďme pekne poporiadku… Trápila ma únava. Spomenula som si na úžasný nápoj zvaný káva a myšlienke vychutnať si jej opojnú chuť som sa nebránila dlho. No i napriek káve ma únava napokon zmohla a ja som sa ponorila do množstva mäkkých vankúšov. V letmom sne som počula trepot holubičích krídel… bol jemný, pripomínal pokoj. V tom okamihu som na nose zacítila ostrú bolesť… Otvorila som oči… Z poličky nado mnou sa na mňa strepala obrovská šiška, o ktorú zavadil okolo letiaci holúbok…
Náhle prebudenie sa zmiešalo s látkou zvanou kofeín a spoločne udreli na to najcitlivejšie miesto… To krehké srdiečko… To sa v zápätí roztrieskalo ako šialené…

Zbohom, priateľu!

Bloody_Snowflake_by_ashtarroseJanuárovou krajinou prešla pani Zima zahalená v dlhom snehovom plášti, ktorý sa jej zachytil na kopcoch a zasypal stromy bielou prikrývkou. Teploty konečne klesli a hnedé blato aspoň na chvíľu upadlo do zabudnutia. Po niekoľkých dňoch sneženia oblaky odplávali preč a vyšlo slnko. Nastali pravé zimné dni… Teda až na to, že mráz tunajší kraj navštevoval len veľmi neochotne. Vietor poletoval nad kopcami a doniesol z nich ku mne závan lesa. Ach, áno! Tak dlho som ho nenavštívila…

Krok sa pridal ku kroku, krv v žilách začala prúdiť sťa divá riava. Naskytol sa mi prekrásny pohľad. Sediac na konári starého duba, zvýšky som si užívala trblietanie snehu v slnečných lúčoch, ktoré sa poľahky predrali cez holé koruny stromov. Moje dve psie priateľky zostali doma. Odmietali brodiť sa hlbokým snehom, ktorý oziabal ich packy, ktoré za poslednú dobu akosi zleniveli. Ale mňa neodradil chlad. Ba naopak. Ale nešla som sama. Bol so mnou istý priateľ. Priateľ od démonov. Jeho dlhé biele telo sa ovíjalo okolo stromu, na ktorom som bola a pozeral sa so mnou na okolitú krajinu. Bol nekľudný, ako obvykle. Vnímal okolitú krásu, no jeho podstata mu nedovolila nečinne sa pozerať. Podchvíľou na mňa pozeral a analyzoval môj výraz tváre. Čítať viac

Kisaist

KisaistAko všetci dobre vieme, mačkovité šelmy sú jedny z najnevyspytateľných tvorov vo vesmíre. Nedajú sa ovládnuť ani skrotiť, sú hrdé a nezávislé. Svojou charizmou nútia ostatných zbožňovať ich a robiť všetko preto, aby s nimi boli za dobré. Táto vlastnosť neobišla ani monštrá tohto typu. Už ste mohli čítať o tyrsielovi a jeho hrôzostrašnej majestátnosti, čo ovládla aj samotnú smrť, dnes vás OPOM informuje o jednom z najmenších monštier tohto typu. Na prvý pohľad celkom zlatého tvora, no ako to už býva, každé monštrum dokáže spôsobiť nejaký problém.

Kisaist. Už jeho exotický vzhľad o ňom prezrádza, že nepochádza z Európy, i keď v dnešných dňoch sa na našom území vyskytuje v hojnej miere. Prišiel k nám z ďalekého východu – až z Číny. Toto drobné monštrum dosahuje výšku v kohútiku 5-6cm, niektoré samce môžu dorásť až do 7cm. Dĺžka ich tela s chvostom sa pohybuje od 10 do 15cm. Jeho malý vzrast je dôvodom, prečo si ho prepravcovia často nevšimli, a tak sa kisaist dostal v krabiciach do celého sveta. Ale prečo sa kisaist skrýva do krabíc? Čo ho na nich priťahuje? Prečo vliezajú iba do krabíc od obuvi? Odpoveďou na tieto otázky je istá látka, ktorá sa používa v Číne ako prímes do gumy, z ktorej je vyrábaná podrážka, niekedy aj celá topánka. Táto látka je pre kisaist aromatická. Priťahuje samice a keďže kisaist žijú podobne ako levy vo svorkách, do krabíc sa dostanú aj samce. Ako táto skutočnosť ovplyvní nás? Divili by ste sa, koľkým z nás už toto malé monštrum spôsobilo patáliu a my sme o tom nemali ani len tušenia. Čítať viac