Zbohom, priateľu!

Bloody_Snowflake_by_ashtarroseJanuárovou krajinou prešla pani Zima zahalená v dlhom snehovom plášti, ktorý sa jej zachytil na kopcoch a zasypal stromy bielou prikrývkou. Teploty konečne klesli a hnedé blato aspoň na chvíľu upadlo do zabudnutia. Po niekoľkých dňoch sneženia oblaky odplávali preč a vyšlo slnko. Nastali pravé zimné dni… Teda až na to, že mráz tunajší kraj navštevoval len veľmi neochotne. Vietor poletoval nad kopcami a doniesol z nich ku mne závan lesa. Ach, áno! Tak dlho som ho nenavštívila…

Krok sa pridal ku kroku, krv v žilách začala prúdiť sťa divá riava. Naskytol sa mi prekrásny pohľad. Sediac na konári starého duba, zvýšky som si užívala trblietanie snehu v slnečných lúčoch, ktoré sa poľahky predrali cez holé koruny stromov. Moje dve psie priateľky zostali doma. Odmietali brodiť sa hlbokým snehom, ktorý oziabal ich packy, ktoré za poslednú dobu akosi zleniveli. Ale mňa neodradil chlad. Ba naopak. Ale nešla som sama. Bol so mnou istý priateľ. Priateľ od démonov. Jeho dlhé biele telo sa ovíjalo okolo stromu, na ktorom som bola a pozeral sa so mnou na okolitú krajinu. Bol nekľudný, ako obvykle. Vnímal okolitú krásu, no jeho podstata mu nedovolila nečinne sa pozerať. Podchvíľou na mňa pozeral a analyzoval môj výraz tváre. Čítať viac

Kisaist

KisaistAko všetci dobre vieme, mačkovité šelmy sú jedny z najnevyspytateľných tvorov vo vesmíre. Nedajú sa ovládnuť ani skrotiť, sú hrdé a nezávislé. Svojou charizmou nútia ostatných zbožňovať ich a robiť všetko preto, aby s nimi boli za dobré. Táto vlastnosť neobišla ani monštrá tohto typu. Už ste mohli čítať o tyrsielovi a jeho hrôzostrašnej majestátnosti, čo ovládla aj samotnú smrť, dnes vás OPOM informuje o jednom z najmenších monštier tohto typu. Na prvý pohľad celkom zlatého tvora, no ako to už býva, každé monštrum dokáže spôsobiť nejaký problém.

Kisaist. Už jeho exotický vzhľad o ňom prezrádza, že nepochádza z Európy, i keď v dnešných dňoch sa na našom území vyskytuje v hojnej miere. Prišiel k nám z ďalekého východu – až z Číny. Toto drobné monštrum dosahuje výšku v kohútiku 5-6cm, niektoré samce môžu dorásť až do 7cm. Dĺžka ich tela s chvostom sa pohybuje od 10 do 15cm. Jeho malý vzrast je dôvodom, prečo si ho prepravcovia často nevšimli, a tak sa kisaist dostal v krabiciach do celého sveta. Ale prečo sa kisaist skrýva do krabíc? Čo ho na nich priťahuje? Prečo vliezajú iba do krabíc od obuvi? Odpoveďou na tieto otázky je istá látka, ktorá sa používa v Číne ako prímes do gumy, z ktorej je vyrábaná podrážka, niekedy aj celá topánka. Táto látka je pre kisaist aromatická. Priťahuje samice a keďže kisaist žijú podobne ako levy vo svorkách, do krabíc sa dostanú aj samce. Ako táto skutočnosť ovplyvní nás? Divili by ste sa, koľkým z nás už toto malé monštrum spôsobilo patáliu a my sme o tom nemali ani len tušenia. Čítať viac

Prvá výstava

Ako začať? Možno len mojimi pocitmi, ktoré sú takpovediac celkom kladné…. Stalo sa to na jeseň minulého roku, keď mi bývalá šéfová z Divadla navrhla, že by som mohla mať výstavu… V ten moment sa mi rozklepalo srdce… 😀 Lebo som si nebola istá… Ale slovo dalo slovo a padla dohoda… 😀 A viete čo bolo najlepšie? 😀 Práve v to obdobie som mala nedostatok obrázkov…. Okrem iného to bolo marha obdobie… 😀 Poznáte to keď ste psychicky na dne a nič vám nejde? 😀 Tak nejak som na tom bola, no dostala som motiváciu… 🙂 Ale aby som Vás zbytočne neunudila desiatkami „poetických“ riadkov, napíšem čosi menej obkecávajúce…. 😀
Dňa 9. 1. 2015 sa uskutoční vernisáž – otvorenie výstavy obrazov, grafiky a fotografií v starej radnici vo Zvolene… Vystavujem ja, Dodo Šamaj a Pali Rosenberger a výstava bude trvať až do 29. 1. 2015 🙂 Otváracie hodiny sú pon – pia 8:00 – 16:30! Budem rada ak ta zavítate 🙂PlagatA vy, čo by ste radi zavítali, ale nemôžete, pridám sem pár fotiek s obkecom a možno ich pár po piatku doplním.

Čítať viac

Minca

MincaBol sivý pochmúrny deň, no nenechala som si ho pokaziť obyčajným počasím. Rozhodla som sa ho stráviť na skupinovej vychádzke v celkom veľkom historickom meste. Bol to výlet s pár ľuďmi, ktorých dobre poznám – so spolužiakmi z výšky. No práve teraz som bola sama. Mali sme rozchod, až kým hodinky neukážu pol druhej popoludní. Míňala som budovu za budovou, prezerala si krásy architektúry Banskej Štiavnice. Ulica bola dlhá, vykladaná kameňmi, po ktorých sa nekráčalo zrovna veľmi ladne. Cítila som ich aj cez hrubú podrážku mojej turistickej obuvi. Na krku mi visel fotoaparát, oči sa upierali na každý detail budov a hľadali čosi, čo by stálo za fotku. Bola som vnorená do oceánu myšlienok. V takých chvíľach ma z neho dokáže vytiahnuť len máločo, no predsa sa niečo také našlo. V šedo-bielom počasí sa to zalesklo a podráždilo zmysly ako hrot zlatého šípu. Neviem, prečo mi ten záblesk pripadal taký jasný. Som si takmer istá, že si ho nevšimol nikto okrem mňa. Prišiel z chodníka na rohu malej uličky, ktorá bola spojníkom medzi dlhou ulicou, po ktorej som kráčala a jej sestrou, ktorá sa tiahla za múrom z veľkých budov rovnobežne s ňou. Nevedela som si pomôcť, možno ma naozaj hnala len zvedavosť, ktorá ma ovládla a zmenila smer mojich krokov. Vec, ktorá lapila moju pozornosť mohla byť pokojne len obyčajným pozlátkom, či smeťou, ale nebola. Na mieste, z ktorého sa odrazilo zlaté svetielko, ležala celkom veľká minca zlatej farby. Nebolo to žiadne euro, cent, či minca, ktorú si môže turistka ako ja kúpiť v stánku so suvenírmi. Bola iná, prišla mi niečím zvláštna. Bola na nej vyrazená hlava zúrivého vlka. Čítať viac

Pakvapky

Pozor vodaAko všetci dobre vieme, monštrá sú ľuďom známe už od nepamäti. Každý rok však objavíme niekoľko nových druhov, ktoré žijú blízko nás, často úplne skryté. Ktoré z monštier je však najčerstvejšie objavené? Sú to pakvapky!

I keď ich existencia je známa len niekoľko mesiacov, nepreslávili sa za ten krátky čas vo veľmi dobrom svetle. 12. mája 2014 sa v Brazílií istá žena vracala domov z mesta. Čakalo ju však veľmi nepríjemné prekvapenie. Zlovestné ticho v malom byte bolo jeho predzvesťou. Keď vošla do kúpeľne naskytol sa jej strašný pohľad. Vo vani plnej krvavej vody ležal jej mŕtvy manžel. Na miesto bola ihneď zavolaná polícia. Vyšetrovatelia sa najskôr domnievali, že sa jedná o samovraždu, no keď sa na miesto dostavil aj súdny lekár a prezrel telo, bola privolaná OPOM. Mužovo telo bolo na mnohých miestach nahlodané. Drobné dierky sa vyskytovali hlavne na miestach, kde sa nachádzajú najväčšie žily a tepny. Kým sa na miesto dostavili výskumníci, krvavá voda vo vani sa takmer úplne vyčírila. Voda z vane bola prenesená do tajných laboratórií. Tam bola podrobená skúmaniu. Bolo v nej nájdených niekoľko stoviek malých monštier. Čítať viac

Démon s krvavými očami

 

no borderČas prázdnin ubehol akoby netrval ani týždeň a nastal deň, ktorý už delil od školy len štátny sviatok. Ragrú a moje milované psačky – Bella a nový prírastok Lessie boli odo mňa na stovky kilometrov vzdialené. Nebo bolo sivé, počasie plačlivé. Sedela som v drevenej chatke za stolom a mračila som sa na peračník, akoby on mohol za to, že som si doma zabudla čisté papiere. Pohľadom som bola na malej veci, no sluchom som zachytávala každú jednu kvapku, ktorá sa rozprskla na zemi. Okrem nich som počula aj vietor, ktorý hladil lístie stromov a aj spievajúce vtáčence, ktoré si z dažďa nerobili ťažkú hlavu.

„Poď… Poď k nám…“ opäť sa ku mne priniesol šepotavý hlas dryád.

Volali ma do lesa. Volali ma tam už niekoľko dní a volali neprestajne. Ich snaha sa vyplatila – uspeli. Nevydržala som ich už dlhšie ignorovať. Veď kto odolá volaniu domova? Schytila som foťák, zapásala som si nôž a vrecko plné vzduchu som si vopchala do vrecka na gatiach.

Netrvalo dlho, kým ma les pohltil. Jeho náruč sa za mnou zatvorila ako hladina vody. Neviem prečo bol taký tajnostkár. Nebol taký prívetivý ako ten môj v srdci Slovenska. Niečoho sa bál. Ale keď sa rozhodol niekoho prijať, dal naňho pozor. Pomedzi jeho stromy plávala biela temnota – hmla. Prechádzala sa pomedzi stromy ako vysoká biela žena ťahajúca vôkol seba dlhý závoj.

„Kto si?“ zvolala na mňa takmer až nahnevane.

Priblížila sa ku mne. Môj výhľad sa zmenšil asi tak na meter dopredu.

„Som Modrý animág, vznešená pani. Je toto nutné?“ zavrčala som, keď som si kvôli nej nevšimla hríb, stúpila naň a skončila na zadku. Čítať viac

Vresgy

šelma, vlk, tiger, monštrumÚdaj z mestskej zápisnice Banskej Štiavnice z dňa 8. 12. 1433:

…Opäť sa ozývalo vlčie vytie, no neznelo tak dlho ako zvyčajne. Vystriedal ho vresk. Vresk znejúci ako krik trpiacich duší v horúcom pekle a smiech démonov. Ľudia nevychádzali z domov. Stráže bdeli na hradbách, pár z nich zutekalo. Škrek prichádzal od baní. Blížil sa k mestu. Okolo polnoci sa na hradbu vyšplhali zvery. Ich telá celé žiarili do bledomodra. Nikto nevie, čo boli zač. Jednému strážnikovi sa podarilo zabiť toho škaredého zvera kopijou. No len vtedy sa strhlo peklo. Ich svetlá žiara sčerveňela. Hrôzostrašný zvuk sa opäť rozozvučal nad mestom. Asi tridsať pekelných zverov sa rozbehlo do mesta. Rozbíjali okná, rúcali slabšie múry. Celkom zabili až sedemdesiat ľudí, ďalších desať zranili. Boli väčšie ako vlky. Prehnali sa mestom ako mor, zanechali za sebou spúšť. Pokiaľ vyšlo slnko, zmizli. Posledný vresk pekelných zverov sa opäť ozval od baní…

Dnes vieme, že tieto monštrá boli vresgy. Obyčajne sa nevyskytujú na povrchu zeme. Vďaka ich spevnenej kostre a neobyčajne tvrdým pružným pazúrom sa vedia výborne šplhať po skalách i kolmých stenách. Sú to jaskynné monštrá z podzemia. Čítať viac

Hermot

HermotUrčite to poznáte, keď váš relatívne pohodový deň pokazil nejaký podráždený človek. Vybehol na vás za nejakú maličkosť alebo bol nepríjemný len tak, bezdôvodne. Možno sa to stalo aj vám. Vstali ste a vaša nálada bola oničom. Hnevalo vás takmer všetko, na nič ste nemali chuť. Vaša starká či teta na vás použila zaužívanú frázu „vstal hore riťou“ alebo „vykročil do dňa nesprávnou nohou“. Vy aj ostatní ste si to odôvodnili ako zlé vyspatie, dôsledok stresu alebo nízkeho tlaku. Takéto vysvetlenie je však nesprávne. OPOM chce aj pomocou tohoto článku varovať ľudí pred vážnym problémom. Zlá nálada, únava a nechuť naozaj môžu byť vyvolané únavou, stresom a počasím, no je len minimálna šanca, že tieto príznaky sú dôsledkom týchto troch vecí.
Hermot je to slovo, tá príčina, prečo v dnešnej dobe rapídne stúpa počet podráždených ľudí. Čítať viac

Vysiľujúci týždeň

Vedúca na tábore? Ja? Na čo som sa to vôbec dala? Ja tam nechcem ísť… Nechcem! → panikárim dva dni pred odchodom na Rázdiel (okres Banská Štiavnica). Pred pár mesiacmi sa mi to videlo ako skvelý nápad, no teraz mi to príde strašné. Noví ľudia. Ako ma to napadlo? Mňa, čo vyvádza z miery už len pár neznámych ľudí? Mňa, čo vyciciava prílišný kontakt s veľa ľuďmi? No pekne… Ale ja to dám, nemôžem sa len tak vzdať. 😀 Budem si robiť zápisky z každého dňa, vycucnem to, čo mi príde zaujímavé a napíšem to sem – na blog Modrého animága. Snáď sa vám zapáči moje trápenie. 🙂
Čítať viac

Tyrsiel

„Smrť. Smrť je blaho, smrť je vyslobodenie. Jej dotyk vylieči každú chorobu. Utíši bolesť, zaženie strach… Smrť. Obišla ma. Stretol ma ten najhorší osud. Vybral si ma znenazdajky. Tyrsiel rozprestrel svoje krídla a jeho ľadové biele oči sa upreli na mňa. Podišiel ku mne a už viac neodíde. Jeho dych je pravidelný, pokojný. Tento jeho pokoj ma desí. Privádza ma do šialenstva, nedopraje mi spánku, nedopraje mi oddychu. Keď kráčam, nepočujem jeho tiché kroky, no viem, že stojí tam. Za mnou. Hrá sa so mnou, ako sa mačka hrá s myšou, ktorú uloví. Bude sa hrať až dovtedy, kým ho hlad celkom neovládne a ja neskončím v jeho bezodnej tlame. Moja duša bude zotročená, navždy slúžiť tomu monštru. Smrť ma obišla. Nepríde už nikdy! Namiesto nej ma stretol tyrsiel. Ó, prečo ma trápiš? Nemám svoj pokoj. Netrpel som už dosť za svoje chyby?“ napísal bývalý väzeň do svojho denníka dňa 15. 6. 1872.

Na strany malej knižky dopadlo pár kvapiek krvi. Bolo to posledné, čo onen trestanec zanechal na tomto svete. Umrel? Veruže nie. Všetci, čo stretnú tyrsiela, nezakúsia smrť. Nikdy…
Tyrsiel patrí k tým najtemnejším monštrám. Je to mačka, ktorú si Smrť vybrala za spoločníčku. Prítomnosť Smrti takúto mačku navždy zmenila. Teraz leží pri jej nohách a ticho pradie. Veľkosťou prevyšuje leva, silou sa jej nevyrovná žiaden zver. Vládne vo vzduchu, na zemi a rovnako i vo vode. Telo má pokryté čiernou hebkou srsťou, ktorá sa sem-tam leskne do žiarivej ohnivej, modrej až fialovej. Táto hebká srsť pokrýva aj tyrsielove ostne, ktoré však naďalej zostávajú nebezpečne ostré a spĺňajú svoju ochrannú funkciu. Je to dokonalý predátor. Má silný čuch a výborný sluch. Dominantou jeho hlavy sú obrovské oči. Sú biele a žiaria. Odrážajú prázdnotu tyrsielovho bytia. Z chrbta mu vyrastá pár krídel. Tie mu pomáhajú pri vyberaní a prenasledovaní koristi. Zväčša sa pohybuje na štyroch labách, no dokáže sa postaviť aj na zadné a chodiť tak veľmi dlho. Zvláštnosťou je, že tyrsiel nemá ústa na hlave, ale na hrudi. Keď sú zatvorené, vyzerajú relatívne malo, no dokáže ich otvoriť tak, že pohltí celého človeka. Lemuje ich niekoľko radov ostrých zubov. Vedú do ničoty, tyrsielovho nekonečného a prázdneho žalúdka.

Tyrsiel a Smrť
Tyrsiel si svoju korisť vyberá náhodne… Čítať viac