Kisaist

KisaistAko všetci dobre vieme, mačkovité šelmy sú jedny z najnevyspytateľných tvorov vo vesmíre. Nedajú sa ovládnuť ani skrotiť, sú hrdé a nezávislé. Svojou charizmou nútia ostatných zbožňovať ich a robiť všetko preto, aby s nimi boli za dobré. Táto vlastnosť neobišla ani monštrá tohto typu. Už ste mohli čítať o tyrsielovi a jeho hrôzostrašnej majestátnosti, čo ovládla aj samotnú smrť, dnes vás OPOM informuje o jednom z najmenších monštier tohto typu. Na prvý pohľad celkom zlatého tvora, no ako to už býva, každé monštrum dokáže spôsobiť nejaký problém.

Kisaist. Už jeho exotický vzhľad o ňom prezrádza, že nepochádza z Európy, i keď v dnešných dňoch sa na našom území vyskytuje v hojnej miere. Prišiel k nám z ďalekého východu – až z Číny. Toto drobné monštrum dosahuje výšku v kohútiku 5-6cm, niektoré samce môžu dorásť až do 7cm. Dĺžka ich tela s chvostom sa pohybuje od 10 do 15cm. Jeho malý vzrast je dôvodom, prečo si ho prepravcovia často nevšimli, a tak sa kisaist dostal v krabiciach do celého sveta. Ale prečo sa kisaist skrýva do krabíc? Čo ho na nich priťahuje? Prečo vliezajú iba do krabíc od obuvi? Odpoveďou na tieto otázky je istá látka, ktorá sa používa v Číne ako prímes do gumy, z ktorej je vyrábaná podrážka, niekedy aj celá topánka. Táto látka je pre kisaist aromatická. Priťahuje samice a keďže kisaist žijú podobne ako levy vo svorkách, do krabíc sa dostanú aj samce. Ako táto skutočnosť ovplyvní nás? Divili by ste sa, koľkým z nás už toto malé monštrum spôsobilo patáliu a my sme o tom nemali ani len tušenia. Čítať viac

Tieň lesov

Stromy, vznešení páni lesného kraja, stáli rozmiestnení blízko pri sebe a za sprievodu jemného vánku nôtili pradávnu pieseň. Nad nimi blčalo jasné slnko. Naťahovalo lúče, snažilo sa ich pretlačiť až pod husté koruny stromov. Ležali tam veľké skaly. Obrastené machom a divokým brečtanom, skrývali vzácny poklad. V hlbokých puklinách ležalo na kope päť šteniat, ktoré si tam skryli vlky tohto lesa. Ticho spali na kope, zohrievajúc sa vlastnými kožúškami. Dve šteniatka na vrchu zacítili prítomnosť prichádzajúcich rodičov, ktorí sa vracali z lovu, nadšene vykukli z kamenistej skrýše. O chvíľu na to sa z kríkov vynorili dva svetlé, takmer biele vlky.

„Mami, mami! Oci, oci!“ kričiac vybehli im oproti.
Veľká biela vlčica hodila na zem kus mäsa zo srnky, čo ulovili nad ránom a pozorovala, ako jej deti spokojne jedia.

„Len si dajte, musíte zmocnieť.“ hovorila im a láskavo ich olizovala.

O chvíľu sa k nim pridali aj ďalšie vlky. Prvý šiel starý šedý vlk s ryšavými ušami, za ním kráčali tri vlčice. Dve tmavé huňaté samice, za ktorými sa vliekla drobná útla vlčica. K svorke sa pripojila len nedávno. Chvíľu sa navzájom oňuchávali, potom si spokojne políhali okolo čierneho otvoru v skale.

Biela vlčica vošla do tmavej nory aj s dvomi najzvedavejšími vĺčatami a zamierila ku kôpke prebúdzajúcich sa lapajov.
Čítať viac

Alisija – nový začiatok

Žijeme vo svete plnom našich výtvorov. Všade naokolo vládne pokoj a my sme si zvykli na každodenný stereotyp. Dospelí pracujú a zarábajú peniaze, deti zas chodia do školy alebo sa zabávajú.

Žijem uprostred ruských hôr. Môj domov sa nachádza na juhovýchod od prameňa rieky Leny, no severnejšie ako mestečko Čagda. Okolo môjho domu sa nachádza ešte ďalších deväť dreveníc. Je to chudobná samota. Všade navôkol sú lesy divoké, neskrotné, plné zvierat a majestátnych stromov. Ľudia sa tu živia hlavne rúbaním dreva. Čítať viac