Čo je zač malé Mačiatko?
Na začiatku sa ma niekto opýtal, či napíšem k Príbehu o mačiatku aj nejaký krátky článok, kde ho predstavím. Či týmto spôsobom vypichnem pre niekoho možno skryté detaily a metafory. Moja odpoveď bola blesková – Určite nie! Načo by aj? Trochu ma to rozhorčilo, pretože som mala predstavu, ako si každý, kto má oň záujem, nájde trochu času, upokojí sa a otvorí si myseľ pre čítanie z obrázkov. A myslím, že sa tak aj stalo, aj keď to určite nespravili všetci, (čo vôbec nie je zlé, mne sa tiež častokrát nechce čítať). Môj názor na článok sa však postupom času zmenil. Postretávala som mnoho známych a priateľov, s ktorými sme sa o príbehu rozprávali. Ja som im hovorila o svojich inšpiráciách, oni sa mi z veľkej časti otvorili a ja som žasla, čo ten malý krátky príbeh dal do života im. A na základe týchto rozhovorov som prehodnotila svoje prvotné rozhodnutie a napísala tento krátky článoček (jedna strana).
Možno ste príbeh o mačiatku už videli a čítate tento článok len zo zvedavosti na môj pohľad. A možno ste ho nevideli a len chcete vedieť o čom tu už mesiac dookola spamujem nejaké tie „creepy“ obrázky krvavej mačky a či som fakt trafená… Takže – idem začať a začnem tým, ako príbeh vznikol – prvotným impulzom pre jeho vznik… Nebudem však zachádzať do detailov, to by bolo na úplne iný článok. Prvotná múza Mačiatka je veľmi temná, pretože v novembri 2019 som skoro zomrela. A čo je silnejší zážitok než te
n, keď vás zubatá štrajchne svojou kosou? No, asi len veľmi málo vecí… Vďakabohu som jej ušla – doslova. Ako bonus, sa mi vrátila chuť písať a tvoriť príbehy, ktorú som nemala niekoľko posledných rokov. Po tejto udalosti som zažívala dosť ťažké obdobie. Mnohí viete, že samú seba volám mačkou a ak ste predpokladali, že príbeh o mačiatku je o nejakej náhodnej mačke, tak ste sa mýlili. Je to môj príbeh, ktorý sa však dá vztiahnuť na úplne každého jedného človeka, pretože som presvedčená o tom, že každý človek sa stretáva v živote s ťažkými situáciami a s trochou predstavivosti sa dajú zjednodušiť a zatriediť do určitých „ohrádok“.
Mačiatko (nečakane) je hlavná postava príbehu. Na začiatku je malé, usmievavé a zvedavé, pripravené spoznávať svet obkolesujúci jeho noru. Či sa mu svet zaľúbil alebo nie, môžete vidieť medzi prvými stránkami tenkej knižky. Tvorov, ktoré mačiatko stretáva na svojej ceste životom možno chápať ako metafory. Stretáva sa napríklad s motýľom (symbolizuje život) a teší sa z neho. Učí sa žiť tak, ako sa postupom času učil každý jeden z nás, keď prechádzal školou a dospieval. Mačiatko stretáva blízke osoby a je šťastné. V príbehu sa vyskytujú tri farby – čierna, biela a červená. V červenej farbe sa ukrýva viac významov. Prvýkrát sa objavuje v momente, keď mačička ucíti lásku, emóciu smerovanú k niekomu inému, emóciu, ktorá nás viaže k druhým ľuďom, či už sú to priatelia alebo partneri. Každopádne je to emócia veľmi silná. Druhýkrát ju môžeme vidieť v očiach zúrivého psa.
Symbolika očí v tomto príbehu je veľmi podstatná. Pes s červenými očami je plný zloby a zúrivosti a šíri tento oheň, ktorý zožiera jeho vnútro ďalej, bez akéhokoľvek hlbšieho dôvodu. Je to zlo spomínané na prvej strane príbehu. Mačiatko prechádza zlou skúsenosťou a beží naspäť k blízkej osobe, pretože tam je jeho útočisko. Je zranené, niekto by mohol povedať, že až smrteľne a dúfa, že nájde svoje bezpečie. Kto z ľudí si neprešiel tým pocitom ublíženia? Boli to momenty, keď sme potrebovali niekoho, kto by nás zobral za ruku, objal nás a vyliečil naše vnútorné rany? 
Myslím si, že v určitej miere absolútne každý. A to bol aj prípad mačiatka. Keď však prišlo na miesto, kde sa malo cítiť bezpečne a nájsť pomoc, pocítilo len ďalšiu bolesť a zranenie. Zakúsilo zradu. Zrada je veľmi všeobecný pojem v tomto prípade a opäť sa v ňom môže nájsť každý. Nasleduje obrázok, kde sa mačiatko vnútorne láme. Grcia krv – ľudia sú pohoršení tým, čo som nakreslila, no v skutočnosti nevidia mačku, ktorá grcia krv, vidia jej vnútornú bolesť, ktorá ju zalieva a premieňa. Premieňa ju na čosi prázdne (biele oči), na čosi, čo nie je schopné cítiť a vnímať veci tak ako doteraz. Bolesť, ktorej sa nám dostalo v minulosti môže tvarovať a meniť náš charakter až do tej miery, keď naše ubolené „ja“ zachváti akýsi (možno spravodlivý, možno nie) hnev a zmení nás na beštie, ktoré robia veci, čo nás len ďalej zraňujú (a my to v hĺbke duše vieme, že nás zrania) a tiež z nás robia beštie, ktoré šíria ďalej svoju vlastnú bolesť a je im to jedno. V živote však prídu momenty, keď si túto svoju „madness“ môžeme uvedomiť. Malé mačiatko si ju uvedomilo vo chvíli, keď videlo slzy niekoho, kto jej nechcel ublížiť. V jeho prípade však už bolo neskoro. Bolo príliš doráňané na to, aby žilo ďalej. Všimnite si však na záver jeho oči. Už nie sú prázdne. Jeho duša je rovnaká ako v momente, keď prišlo na svet. A to je veľmi dôležitý detail. Pretože každý z nás, nech ho stretne hocičo zlé, má stále možnosť vybrať si tú cestu, kde nebude šíriť ďalej bolesť a zlo. Sama som toho názoru, že aj zlomenosť je vo veľmi veľkej miere len voľba. Ak nesúhlasíte, skúste o tom viac premýšľať alebo si pozrieť dôkladne príbeh o malom mačiatku.
Ak vás tento krátky článok zaujal, môžete si e-knižku stiahnuť v tomto odkaze a podľa svojej vôle ma trebárs finančne podporiť. 😊
A ak si už príbeh videl, páčil sa ti a chceš ho mať doma v poličke, vydali sme ho v angličtine na Amazone a môžeš si ho kúpiť tu!