Nová Zem

Kira sa pozrela na veľkú skalu pred ňou. Poslednýkrát stála v lese sveta ľudí, bola plná očakávaní. Na skale sa objavilo drobné svetielko. Pomaly sa začínalo naťahovať a rozpínať, až vytvorilo vysoké zrkadlo. Kira k nemu pristúpila a dotkla sa ho ukbiela.magiaazovákom. Zavlnilo sa sťa vodná hladina a ukázalo jej vysoké vrchy Bariér, kde pred vekmi Kiru uväznili.

„ Je čas ísť.“ ozval sa tichý, no mohutný hlas Bieleho ducha, ktorý sa zjavil vedľa Kiry.

Bol veľký ako medveď. Chvíľu žiaril jasnejšie než slnko, no potom jeho telo nabralo bielu farbu.

„ Zvláštne.“ vzdychla: „ Najskôr som nenávidela tento svet, ktorý je tak odlišný od toho môjho, no teraz mi bude chýbať.“ povedala smutne.

Duch na ňu jemne dýchol.

Kira sa usmiala. Láska, ktorá z tejto bytosti vyžarovala bola nesmierne obrovská.

„ Môžem mať jedno prianie?“ pozrela naňho.

„ Vrav! Čo máš na srdci?“

„ Daruj tomuto svetu a jeho krásnej prírode možnosť brániť sa. Je krehká, nie tak ako v Rem. Je mi clivo, keď vidím, ako pomaly umiera. Tento svet i bytosti v nej nevedia žiť. Utvor obrancov, ktorí by ho držali pri živote.“ povedala Kira hľadiac na okolité rastlinstvo.

Biely duch sa usmial.

Natiahol veľké krídla k nebu a jemne sa rozžiaril. Jeho krídla sa začali pomaly skláňať, až pohladili zem. Vystúpili z nej tri lesklé kamene, ktoré sa v okamihu zmenili na tri zbrane.

„ Rodové dýky?“ prekvapila sa Kira.

„ Chcela si obrancov, tu sú. Zober dýky a bodni ich do rôznych vecí. Vzniknú z nich nové bytosti, ktoré ešte neboli poznané v žiadnom zo svetov. Budú chrániť Zem, no nemôžem ti zaistiť, že nastolia mier. Budú mať vlastnú vôľu, ty im môžeš predať len svoju požiadavku.“

„ Vezmem na seba toto riziko.“ odpovedala Kira a zohla sa po dýky a zastokla si ich za pás.

Odišla ďalej od portálu a kývla rukou, nech ju Biela mágia nasleduje.

„ Ako prvé si volím stromy. Nech vedia nadobudnúť ľudskú podobu, nech strážia všetky lesy!“ zobrala prvú, dýku s vlnitou čepeľou a jemne sa porezala. Kvapku krvi, čo jej z prsta vytiekla, zachytila na čepeľ dýky a bodla ju do veľkého duba stojac neďaleko.

„ Podobajúc sa drakom z Rem budú bytosti živelné, budú vládnuť vode, lietať vzduchom.“ povedala a sklonila sa k mláke.

Privolala k sebe malú jaštericu. Nežne ju pohladila po hlave a odlúpila jej malý kúsok šupiny. Hodila ho do vody a dýkou, ktorej čepeľ bola zahnutá do jemného oblúka, ju zamiešala. Potom nechala zbraň ležať vo vode.

„ Týmto dvom novým bytostiam bude vládnuť najsilnejšia z nich. Bude múdra, rozvážna, pevná ako skala. Odolá víchru, oheň jej neublíži. Stvorená zo samotnej zeme, taktiež bude schopná premeniť sa na človeka, podobne ako dve, jej podriadené bytosti. “ povedala Kira.

Vytrhla si vlas, obmotala ho okolo poslednej dýky s rovnou čepeľou a zabodla ju do zeme.

„ Páči sa mi tvoje prianie.“ ozval sa po chvíli Duch a kývol hlavou smerom na dýky.

Keď sa na ne Kira pozrela, videla, že každá z nich sa ohýna a mení tvar rúčky.

Rukoväť dýky v strome sa predĺžila a narástli na nej striebristé konáriky. Drahokam v nej naplnila zelená farba.

Druhá dýka v mláke sa zafarbila do modra. Z jej rukoväte sa stala jašteria hlava s dlhým krkom. Tri drahokamy na nej sa sfarbili od zelenej cez žltú až k čírej.

Posledná dýka sa zmenila najmenej. Trochu stmavla, na konci jej rukoväte sa vydula guľa. V jej strede svietil červený drahokam.

„ Uvidím nové bytosti, alebo nás tlačí čas?“ spýtala sa Kira.

„ Uvidíš prvorodené z nich. Povieš im, prečo vznikli, a čo je ich úlohou.“ odpovedal Duch.

Hneď na to sa lesom ozval tichý šum. Kiriným telom prešiel mráz. V okolí cítila nový život. Voda z mláky sa vymrštila do vzduchu a zmenila sa na veľkého jaštera. Mladý vodný drak mal modré šupiny, pevné, no na prvý pohľad vyzerali hladko. V zapadajúcom slnku sa trblietavo leskli. Pazúre čierne ako uhoľ stískali zem a jeho ostne vychádzajúce zo spevnenej chrbtice boli plné jedu. Dračia tvár bola pretiahnutá. Z papule mu vytŕčali ostré zuby. Jeho oči boli zelenšie než smaragd, šikmé ako úzke štrbinky. Lemovala ich fialová linka, ktorá sa ťahala až k zátylku. Svalnaté blanovité krídla mal pritiahnuté k sebe, dlhým chvostom švihal sem a tam. Premeriaval si okolie, a keď zbadal Kiru s Bielou mágiou, skrotol. Premenil sa na vysokú ženu. Ryšavé kučery jej splývali až po pás. Obtiahnuté tmavé oblečenie jej dokonale sedelo. Smelo podišla k svojim stvoriteľom a poklonila sa Bielej mágií. V zápätí sa ozval hlasný praskot. Starý dub sa začínal zmietať ako had. Dýka z neho vypadla a strom vytrhol zo zeme svoje dlhé korene. Stočili sa do dvoch mocných chodidiel a strom sa vztýčil do svojej pravej výšky. S ďalším hlasným praskotom otvoril veľké modré oči, i čiernu papuľu s ostrými zubami. Okolím sa rozľahol hlasný rev. Strom sa natiahol a vzdychol. Podišiel k trom bytostiam pred ním a začal sa meniť. Premenil sa na dvoch ľudí – muža a ženu. Držali sa za ruky. Obidvaja boli dobre stavaný. Na hlavách mali svetlé strapaté vlasy, spod ktorých vykúkali páry modrých očí. Boli odetý v hnedom. Ihneď sa poklonili Bielej mágií.

Potom nasledovalo ticho.

„ Kde je posledný z vás?“ opýtala sa Kira.

„ Je všade.“ odpovedali bytosti.

„ Nech sa ukáže!“ prikázala potichu Biela mágia.

Na to sa zem zatriasla. Veľká kopa hliny sa zodvihla a vytvarovala sa do veľkej akoby ľudskej hlavy. Pár červených svietiacich očí pozoroval dianie okolie. Bytosť obrastali rastliny, kry, dokonca i jeden strom. Veľké červené oči zažmurkali. Hlina sa rozpadla. Na zemi zostala stáť mocná postava tmavého muža. Podobne ako drak bol odetý v čiernom. Na hlave mu rástli havranie vlasy. Pôsobil vážne, až strašidelne. Na tvrdej tvári mal pár prísnych očí sýtočervenej farby. Poklonil sa najhlbšie zo všetkých nových bytostí.

„ Vstaňte!“ ozval sa hlas Bieleho ducha.

Bytosti sa postavili.

„ Boli ste stvorení pre prosbu tohto animága, bytosti z Rem – z iného sveta. Vypočujte si jej slová!“

„ Vítam vás medzi fyzickými bytosťami, drahí! Vašou úlohou bude chrániť tento svet. Ste čisté, ste sama táto zem. Oplývate veľkou mocou, no nebuďte tyranmi! Nastolte tu rovnováhu, buďte láskavý k bytostiam z Rem, čo sem dávno prišli i k ľuďom, čo tu žijú odjakživa. Možno vás hneď neprijmú! Vy však zachráňte existenciu tohto sveta. Verím vám.“ usmiala sa na nich Kira.

Bytosti si priložili ruky na srdcia a ticho prikývli.

„ Za vaše činy vás neminie odmena.“ Biela mágia prevzala slovo: „ Mená vašich rás budú: živozemi, vládcovia vôd a zelené bytosti. Takto sa predstavte tomuto svetu. Kira teraz odíde, no pamätajte, že ja zostanem v blízkosti vašich duší. Prídem vždy, keď ma v úprimnosti zavoláte.“ dunel Duchov hlas.
„ Spoľahnite sa!“ odpovedal prvý živozem.

„ Majte sa tu dobre!“ zakývala im Kira so slzou v oku a vybrala sa ku skale.

Vysadla na Bieleho ducha a spolu s ním skočila do portálu. Ten zmizol v jasnom záblesku, ktorý oddelil dva svety od seba.

Nové bytosti sa v tichosti pozerali na miesto, kde zmizli ich stvoritelia. Pomaly sa k nim pridávali desiatky ďalších, im podobných bytostí. S príchodom noci začali skúmať svet, do ktorého sa narodili. Biela mágia im darovala múdrosť a ich pamätiam dala informácie o tejto krajine. V hĺbkach duší tušili, že nemôžu dať o sebe hneď vedieť. Musia byť rozvážne, lebo na ich plecia dopadla veľká zodpovednosť…

 

Poviedka sa umiestnila na 2. mieste v súťaži Hľadáme talenty 2013 v Banskej Štiavnici.

Komentáre