Hmla času

SlzaĽudia nakupovali v obchodoch, námestie bolo preplnené. Hrala v ňom veselá hudba. Zdalo sa, že všetci sú šťastní, že vianočný čas všetkých oslobodil od trápenia a bolesti. O pár ulíc ďalej, tam, kde nedoliehala vianočná hudba, však plakala drobná postava. Bola to sirota. Nerozumné a hlúpe srdcia zranili jej krehké srdiečko. Nerozumné reči ju udreli do toho najcitlivejšieho miesta. Sirota sa schúlila do klbka. Všade bol mráz. Jej slzy dopadali na tmavý chodník. Ich bolesť sa pridala k iným slzám padajúcich z čistých sŕdc. Z miesta, kde sa rozprskli na chladnom kameni začal stúpať biely opar. Zahalil plačúce dievča do svojej mliečnej prikrývky a začal rásť. Pretekal ulicami, zalieval domy, okná, prešiel až k mestskému parku. Nedal sa ničím zastaviť, šíril sa až k okrajovým domom mesta. Nič mu neušlo, prepchal sa i cez tie najužšie škáry.

Pod jeho čarom sa celé mesto zmenilo. Staré budovy opäť Hviezdazískali lesk svojej niekdajšej slávy. Stánky na námestí zmizli, zostalo ich len pár. Autá idúce po asfaltových cestách sa zmenili na vozy ťahané koňmi. Ich kopytá veselo klepotali o tvrdý kameň. Ľudia už nemierili do nákupných centier. Mierili domov, lebo milióny obchodov už neexistovalo. Bohatá panička pyšne vykračujúca ulicou zostala stáť len v otrhaných šatách. Prekvapene zastala. Kde sa podelo jej bohatstvo? Po líci jej stiekla slza. Spomenula si na svoju starú matku. Už ju neťažili peniaze, nezastierali jej oči. Rýchlo sa zvrtla a utekala domov spolu s ostatnými, ktorí sa zrazu rozpamätali a uvideli žiaru naozajstného bohatstva. Malá sirota schúlená v klbku pocítila čiesi ruky. Keď zdvihla uplakané oči, uvidela usmiate tváre detí, čo koledovali v tento deň pokoja. Obdarili ju milým slovom, pomohli jej vstať. Zohriali jej srdce láskou, pozvali ku sviatočnému stolu.

Hmla času zahalila celé mesto, uhasila bolesť, zahnala smútok. Nebola to však realita. Vkradla sa do ľudských myslí, aby im ukázala jednoduchosť, aby ich ochránila pred márnivosťou. Privolali ju duše, čo túžili po láske. Hmla času leží nad mestom dodnes. Je len na ľuďoch, kedy sa rozplynie. Urobí to však až vtedy, keď budú schopní žiť život, ktorý by nebol na úkor iných…

Komentáre